Zmena volebného systému

Autor: Peter Beňa | 15.2.2012 o 10:55 | (upravené 15.2.2012 o 11:02) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  1444x

V dnešnej dobe je mnoho voličov znechutených z politických strán a volajú po zmene systému. Jednou z požiadaviek je vziať moc stranám a dať ju nezávislým ľuďom, ktorých si voliči priamo zvolia vo svojich regiónoch. Idea pekná, keby v praxi nešlo o spôsob, ako dať stranám neobmedzenú moc.

Ak ľudia volajú po zmene systému, pravdepodobne im vadia nedostatky. Mnohí ich však reálne nepoznajú a ani nevedia, či nový systém tieto problémy rieši. Pozrime sa nedostatky súčasného systému a možnej voľby podľa krajov či okresov. Dôležitým kritériom tohto článku bude spravodlivosť systému, nie to, či jeden alebo druhý politik má byť zvýhodnený.

Oslabenie strán:

Voličom vadí, že je možné voliť len politické strany, ktoré majú v rukách silnú moc. Nový systém by ich mal oslabiť, napríklad zvýšením počtu volebných krajov. Ak by sme Slovensko rozdelili na 8 krajov a podľa počtu platných hlasov rozdelili mandáty medzi kraje, výsledky v roku 2010 by boli: SMER 62, SDKU 28, SaS 20, KDH 14, MOST 12, SMK 7, SNS 4, HZDS  3. Rozdiel oproti 1 kraju pri veľkých stranách je minimálny (prvé dve bez zmeny), pričom malé strany postrácali mandáty a do parlamentu sa dostali ďalšie 2 malé strany. Efekt nič moc. Skúsme viac volebných krajov, teraz podľa okresov.

Ak by bolo 79 volebných krajov, víťazmi v krajoch by boli SMER (68), SDKU (7), MOST (4). To znamená, že tento systém by nahrával prvým dvom stranám, 3. ani 4. by sa do NR SR ani nedostali. Najsilnejšie 2 strany (dnes len 1) majú šancu získať nadpolovičnú až ústavnú väčšinu, čo im dáva neobmedzenú moc. Samozrejme by mohli voliči voliť kandidátov bez ohľadu na stranu. Nižšie uvediem, prečo o tom pochybujem.

Volenie kandidátov, ktorých chcem:

Dnes to je možné, aj keď treba súčasne voliť stranu (viac nižšie). Predstavme si, že by sme nevolili strany, ale kandidátov podľa okresov a nami volení kandidáti by v tom okrese museli mať trvalé bydlisko. V roku 2009 sme tak volili poslancov do samosprávnych krajov. Aj ja som sa tešil, že zvolím 3 poslancov, ktorým som držal palce. Radosť netrvala dlho. Zistil som, že bývajú v Starom Meste a ja ich voliť nemôžem. Proste bývam 200 metrov od hranice katastrálneho územia. Smola. Koho som chcel voliť, som nemohol. Ostali kandidáti, ktorých som nechcel. Nakoniec som volil podla strany. Výsledok. Koalícia SDKÚ+KDH+SMK+OKS získala 26 kresiel a SaS 1. SaS pritom mala asi 20% podporu voličov a v mnohým kandidátom chýbalo na zvolenie do 100 hlasov. Proste najsilnejšia strana berie všetko.

Dnešný systém dovoľuje, aby každý volil každého. Ak by sa volilo podľa okresov, voliči by túto možnosť stratili.

Sťahovanie kandidátov:

Ak je kandidát dobrý, môžem ho teraz voliť bez ohľadu na to, kde býva. Ak by sa volilo podľa okresov, mohli by vzniknúť zaujímavé situácie. Napríklad Michal Múdry z Michaloviec by dobre poznal svoje rodisko, počas štúdií v Košiciach alebo Bratislave by sa z neho stal odborník a naozaj by bol dobrou voľbou. 4 roky by bol poslancom v Bratislave a kúpil by si byt. Ak by si zmenil trvalý pobyt, zrazu by sa stal kandidátom v Bratislave, kde je konkurencia veľká a vyhral by Slávo Brat z Bratislavy. Michalovce by však stratili dobrého zástupcu a tak by ľudia museli voliť Jána Hlúpeho.

Lepšou požiadavkou ako voliť podľa aktuálneho bydliska by bolo, aby na kandidátkach strán musel mať každý kraj aspoň 5% zástupcov so skúsenosťami z regionálnej politiky, pri 150 kandidátoch to je 8 z každého kraja. O 60% kandidátky by rozhodovala len strana. Kandidáti z regiónov by sa prekrúžkovali. Oveľa dôležitejšou požiadavkou by malo byť vzdelanie a špecializácia, o ktorej píše Roman Červenák.

S kandidátom volím aj stranu:

Problém dnešného systému je hlavne to, že pri krúžkovaní kandidáta musím dať hlas aj politickej strane. Mnohí ľudia nedajú svoj hlas dobrým kandidátom, lebo jeho strana nemá šancu získať 5% hlasov.

Riešením by bola 27. kandidátna listina bez lídra, na ktorej by boli nezávislí kandidáti a 5 až 10 kandidátov strán, ktoré nemajú vlastnú kandidátku. Mandát by získali tí kandidáti, ktorí by mali aspoň toľko preferenčných hlasov ako je republikové číslo. V roku 2002 získala politická strana kreslo za 15 577 hlasov. Prečo za toľko hlasov nemohol získať kreslo aj nezávislý kandidát?

Poznámka: Ak by kandidát vystúpil zo strany a kandidoval ako nezávislý, nesmel by 4 roky založiť stranu alebo do žiadnej strany vstúpiť. Zrušenie strán by tiež nič nezmenilo, lebo by si politici založili OZ a vykonávali nejakú verejne prospešnú činnosť.

Kandidáti za malé strany:

Ak kandidát získa 4 000 preferenčných hlasov a strana sa do parlamentu dostane, získa mandát. Ak získa 55 000 hlasov a strana nezíska 5%, mandát nezíska.

Riešením by bola spoločenská dohoda, že okrem nezávislých kandidátov získa mandát každý kandidát z mimoparlametných strán, ktorý má viac hlasov ako je republikové číslo. V roku 2002 bolo takých kandidátov 9, v roku 2006 ich bolo 7 a v roku 2010 zasa 9. Tieto mandáty by sa prideľovali po rozdaní mandátov nezávislým kandidátom. Zvyšné kreslá by si rozdelili strany ako teraz.

Zisk mandátu neznamená kreslo v NR SR:

U kandidátov za SMER, konkrétne pánov Ľubomíra Vážneho a Juraj Blanára som si všimol nasledujúcu vec. SMERu stačilo na zisk mandátu 14 088 hlasov. Obaja páni získali viac hlasov a aj vďaka ním získal SMER o 2 kreslá viac. ALE títo páni si na ne nemali nárok sadnúť. V NR SR síce sedia, ale len na základe umiestnenia na kandidátke. Nezískali totiž 3% hlasov strany. Zo 150. miesta na kandidátke SMERu by sa do NR SR ani s 20 610 hlasmi nedostali.

Riešenie: Spravodlivé je, aby kandidát, ktorý pre stranu mandát získal, mohol byť aj poslancom. Preto by miesto 3% mal byť určujúci absolútny počet hlasov. Zisk republikového čísla by mal stačiť na zisk mandátu. Ďalšie poradie by prípadne určilo miesto na kandidátke.

Poznámka: Volenie podľa krajov tento problém ešte zhoršuje. V každom kraji treba iný počet hlasov na zisk mandátu.

Systém 3v1:

Riešením predošlých problémov by mohol byť systém, kde by okrem kandidátnych listín politických strán existovala aj kandidátka pre nezávislých kandidátov. Predmetom diskusie je, či by na ňu mohlo ísť aj 10 kandidátov strany, ktorá nechce vlastnú kandidátku. Hlasy pre malé strany do 5% by automaticky neprepadali, ale stále by mali šancu najlepší kandidáti. Regionálne zastúpenie by sa riešilo pri podávaní kandidátky, pri hlasovaní krúžkovaním.

Pridelovanie mandátov:

  1. Výpočet republikového čísla RČ zo všetkých platných hlasov
  2. Pridelenie mandátu nezávislym kandidátom, ktorí získali RČ
  3. Pridelenie mandátu kandidátom zo strán do 5%, ktorí získali RČ
  4. Rozdelenie mandátov medzi politické strany nad 5%. Vrámci strany majú nárok najprv kandidáti s RČ, potom buď poradie na kandidátke alebo počet hlasov.

Keďže nezávislá kandidátka v rokoch 2002, 2006 a 2010 neexistovala a údaje z roku 1998 Štatistický úrad už nemá, dá sa vypočítať zloženie NR SR po krokoch 1, 3 a 4. Najsilnejšia strana stráca najviac, slabšie menej. Rozdiel malý, vlády z rokov 2002 a 2010 by sa bez poslancov malých strán nezložili.

3v1:

  • 2002: HZD 2, SDA 2, SNS 3, PSNS 2, strany 141 (HZDS 34, SDKU 26, SMER 23, SMK 19, KDH 14, ANO 14, KSS 11)
  • 2006: ANO 1, KSS 4, SF 2, strany 143 (SMER 48, SDKU 30, SNS 19, SMK 19, HZDS 14, KDH 13)
  • 2010: SDL 1, SMK 4, HZDS 3, LSNS 1, strany 141 (SMER 58, SDKU 26, SaS 20, KDH 14, Most 13, SNS 8)

Reálne - rok: strana (stratili by)

  • 2002: HZDS 36 (2), SDKU 28 (2), SMER 25 (2), SMK 20 (1), KDH 15 (1), ANO 15 (1), KSS 11 (0)
  • 2006: SMER 50 (2), SDKU 31 (1), SNS 20 (1), SMK 20 (1), HZDS 15 (1), KDH 14 (1)
  • 2010: SMER 62 (4), SDKU 28 (2), SaS 22 (2), KDH 15 (1), Most 14 (1), SNS 9 (1)

Prečo 3v1:

Dnes ľudia nie sú spokojní so stranami, chcú zmenu zákona. Systém 3v1 umožňuje, aby 150 poslancov bolo nezávislých (rovnomerné rozdelenie hlasov). Taktiež ak voliči odmietnu nezávislých, 150 poslancov môže byť za strany do 5% (veľké trieštenie hlasov pre strany ako to môže byť teraz). Ak budú ľudia voliť len veľké strany kvôli zastúpeniu určitých názorov a riešení, 150 kresiel dostanú strany. Na zmenu výsledkov stačí zmeniť správanie voličov bez nutnej zmeny zákona. Jediný fatálny problém je vôbec tento systém presadiť.

Každý môže voliť kohokoľvek. Ak budú chcieť voliči zastúpenie svojho kraja, budú mať na kandidátke ľudí zo svojho kraja.

Kto bude vládnuť:

Ak sa silné strany dohodnú, že si zložia vládu zo svojich nominantov a vyjadria jej dôveru, nič sa nedá robiť. Ak by sa ale hlasy roztrieštili a naozaj by väčšina poslancov bola nezávislá, potom za diskusiu stojí nasledovné riešenie:

  1. Deň pred konaním volieb do NR SR zamestnanci jednotlivých ministerstiev volia kandidátov spomedzi zamestnancov aj nezávislých odborníkov. Títo sa prihlásia najneskôr 30 dní pre voľbami. Kandidáti so ziskom viac ako 20% (aspoň 20,01%) budú navrhnutí NR SR, teda maximálne 4 kandidáti. Treba doriešiť čo v prípade, ak nikto nezíska 20% platných hlasov.
  2. O 4 kandidátoch bude hlasovať nové zloženie NR SR. Zisk nadpolovinej väčšiny platných hlasov znamená zvolenie za ministra.
  3. Ak nikto nezíska nadpolovičnú väčšinu, vypadne najslabší kandidát a voľba sa bez zbytočného odkladu opakuje (3. voľba musí byť úspešná).

Takíto ministri by mali dôveru NR SR aj samotných zamestnancov ministerstva (zvolia si šéfa). Nemusel by byť nutne nominant. Ak NR SR zvolí všetkých ministrov, mala by vysloviť dôveru vláde ako celku. Navyše netreba rušiť a tvoriť ministerstvá len preto, aby nejaká strana mala viac či menej ministrov. Okrem toho zamestnanci môžu rozhodnúť, že starého ministra chcú ponechať.

Upozornenie na záver: Aj keď som sa snažil odstrániť viacero nedostatkov súčasného systému aj systému voľby podľa regiónov, aj takto flexibilný systém má svoje úskalia. Hlavným kritériom je totiž spravodlivosť. Čo znamená, že v NR SR by teraz sedel napríklad Vladimír Mečiar s 55 583 hlasmi a Marián Kotleba s 22 312 hlasmi. Nebudem hodnotiť či tam majú sedieť alebo nie, treba si však uvedomiť, že v NR SR sedí Maroš Kondrót s 642 hlasmi (86,6-krát menej ako VM, 34,8-krát menej ako MK).

Som za konštuktívnu diskusiu, preto poprosím o zmysluplné príspevky na www.slovensko20.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?