Pozrime sa na základný prístup ľudí k svojim peniazom z pohľadu toho, či šetria alebo sa zadlžujú.
1. Sú ľudia, ktorí si nešetria a majú viacero úverov. Svoj hrubý príjem majú zdanený a svoj čistý príjem využívajú na nutné výdavky a splácanie úverov. Požičiavajú si pritom za úroky rádovo v desiatkach percent. Časť z toho, čo sa klienti bánk či nebankových subjektov preplatia na úrokoch, tieto spoločnosti vykážu ako zisk a ten im štát zdaní. Ak sa teda občania preplatia na úveroch, štát časť z týchto peňazí získa na daniach.
Tu treba poznamenať, že by mal byť každý občan zodpovedný sám za seba. Pozitívne je, že zákon sa v posledných rokoch upravil a exekútori nemôžu konať, kým dlžník nebude mať príležitosť brániť sa na súde. Ak však na súd nepríde, nie je to riešením. Možnosť brániť sa totiž dlžník dostal a exekútor môže konať. Smutné ale je, že sa nezabránilo tomu, aby sa dlhy do 50 EUR riešili cez exekúcie... Týmto problémom však stále predchádza poskytnutie úveru. V poslednej dobe sú populárne sociálne programy zamerané na poskytovanie úverov tým, ktorí ich nesplatia, čo nie je úplne štastné riešenie. Lebo títo ľudia sa dočasne tešia z niečoho nového až kým neprídu skoro o všetko.
2. Sú ľudia, ktorí si nevedia dovoliť úvery a nikto im ich neposkytne alebo sa úverov boja. Pritom žijú od výplaty k výplate a všetky peniaze minú. Vďaka týmto ľuďom štát zarobí na daniach a vďaka vysokej spotrebe trh rastie. Napriek tomu ťažko pracovať a nemať z toho nič, nie je úplne v poriadku. Možno si myslíte, že z čoho si majú odložiť. Žiaľ do tejto skupiny patria aj ľudia, ktorí zarábajú viac ako 3 000 EUR mesačne. Ak si niekto zvykne minúť všetko, zvýšenie platu mu nikdy nepomôže. Aj keby niekto z tejto skupiny zrazu začal zarábať 1 000 000 EUR mesačne, tak by ho celý hneď minul.
3. Niektorí ľudia sa snažia šetriť si peniaze, väčšinou na terminových či sporiacich účtoch. Tu boli zrazené úrokové sadzby aj vplyvom ECB (Európska centrálna banka), ktorá chcela, aby sa poskytovalo viac úverov. Na oživenie ekonomiky zníženie úrokových sadzieb môže mať pozitívny vplyv, na úročenie vkladov nie. Dôsledky takýchto zásahov môžu byť z dlhodobejšieho hľadiska katastrofálne. Veď si stačí uvedomiť, že súčasná kríza začali tým, že FED (Federálny rezervný systém, de facto centrálna banka USA) pred ani nie 10 rokmi znížil úrokové sadzby tak ako teraz ECB a americká vláda prišla so sociálnym programom, aby si ľudia, ktorí nevedia splácať úvery, úvery mohli zobrať. Len pre pripomenutie, predseda vlády SR začiatkom roka chcel presadiť to isté formou pôžičiek od štátu tým, ktorí nie sú schopní splácať. Alebo splácajú dovtedy, kým prvý raz nestúpnu úrokové sadzby. Preto nebude prekvapujúce, ak o 10 rokov príde nová kríza, ktorú súčasná G20 a súčasní predsedovia vlád vo svete spôsobia. Nová kríza má pravdepodobne základy úspešne položené.
4. Niektorí ľudia sa snažia šetriť, využívajú štátne prémie, investujú v podielových fondoch či už priamo alebo prostredníctvom poisťovní, ktoré upravili produkty tak, aby sa dali použiť na pravidelné investovanie. Pre klientov je táto forma výhodná v tom, že si môžu znížiť daňový základ a navyše ich zisk nie je zdanený. Nie je ho totiž možné jednoznačne vypočítať. Táto skupina ľudí je najmenej závislá od vlády a jej takzvaných sociálnych programov. Navyše dokáže ušetriť na daniach. Za to je ale vystavená väčším rizikám spojeným s investovaním a podnikaním. Využívanie rôznych bonusov a vidina vyšších výnosov má svoje zásadné nevýhody. Ak ich chcete využiť, musíte svoje peniaze na dlhšie obdobie zaviazať. Teda celé roky až desaťročia s nimi nemôžete počítať. Na konci sa vám to síce môže oplatiť , musíte však vedieť akceptovať aj rôzne riziká. (Doplnené 2.6.2009 12:08).
Zmeny za posledné obdobie
Uvedomme si, že štátne prémie nerastú a v ideálnom prípade aspoň neklesajú. Je to pochopiteľné. Veď štátne prémie sú výraznými výdavkami štátu a na daniach sa veľmi nevrátia. Pri ich znížení 4. skupina stráca isté výhody.
Úrokové sadzby taktiež klesajú, čo nepoteší 3. a 4 skupinu a pomáha, aby čím viac ľudí bolo v 1. skupine. Na podporu ekonomiky je to zrejme potrebné. Či ale nejde zo strany ECB o priveľký zásah do trhu, je na zvláštnu diskusiu.
V televízii sa tolerujú reklamy, v ktorých sa ľuďom ponúkajú úvery za 20% čí 47%, teda opäť sa toleruje zadlžovanie ľudí za nevýhodných podmienok. „Veď splácať je ľahšie ako šetriť." Tento slogan hovorí za veľa ... Samozrejme, nikto ľudí nenúti požičať si, no na stránke nemenovanej spoločnosti sa nedozviete, za akých podmienok Vám Anna peniaze požičia. Tu by možno pomohol zákon, aby pri úveroch a reklamách muselo byť zverejnené, aká je výška úrokových sadzieb a koľko sa klient pri danom úvere preplatí (pri úrokových sadzbách interval). Seriózne banky to robia. Nebankové subjekty nemusia.
Pre štátny rozpočet je výhodnejšie, ak je obyvateľstvo zadlžené a dokáže úvery splácať. Masové nesplácanie úverov však môže znížiť spotrebu, čo spôsobí krízu, akú sme zažili nedávno a aká príde znova. Záleží len na nás či sa budeme zadlžovať aj vtedy keď netreba a či budeme žiť od výplaty do výplaty ak nemusíme. Aj keď má štát väčšie príjmy z dane zo zisku spoločností, ktoré poskytujú úvery, ako z dane z úrokov, chcelo by to predsa len urobiť pár krokov, aby ľudia nemohli byť vlákaní do pasce. Veď úprimne, neprehľadné podmienky, zavádzajúce reklamy a profesionáli za pultami niektorých spoločností vedia urobiť svoje.
Upozornenie:
Článok má slúžiť hlavne ako inšpirácia na zamyslenie sa. Medzi riadkami sú poskrývané prípady, s ktorými som sa reálne v praxi stretol. Skúste sa zamyslieť, v ktorej zo 4 skupín sa nachádzate a v ktorej sa chcete nachádzať. Aj keď toto delenie nie je úplne ideálne, vystihuje isté problémy ľudí vo vzťahu k peniazom. Prajem Vám, aby ste sa pred podobnými problémami vedeli ochrániť.
Poznámka na záver: V spojitosti s nízkymi úrokovými sadzbami pri úveroch treba poznamenať, že úvery sú teraz lacné, no ak sa úrokové sadzby o pár rokov zvýšia, môžu Vám splátky stúpnuť aj niekoľko stoviek EUR mesačne, teda nielen o malé sumy. Preto sa treba v súčasnosti pripravovať na predčasné splácanie a mať rezervu.
